utorok 24. mája 2016

Prečo organizujem pochod proti imgrácii?

Dňa 25. júna sa v Bratislave uskutoční ďalší celonárodný protest s názvom STOP likvidácii Európy, spoločne za Slovensko proti diktátu Bruselu. Ako organizátor sa Vám v tomto blogu pokúsim vysvetliť dôvody, pre ktoré sme sa opätovne rozhodli ísť do ulíc.


Prečo politici nikdy neprekročia svoj tieň?

Pár mesiacov po voľbách už definitívne môžeme skonštatovať, že sľuby birmovaného komunistu, prísneho ateistu a sociálneho demokrata Fica boli opätovne lacným divadielkom pre voličov, ktorí ho, žiaľ, korunovali ako víťaza volieb. Bývalý bojovník proti utečencom sa už netají tým, že "zopár" utečencov predsa len prijmeme. Nebol by Fico ale hrdým štátnikom, keby nezdôraznil, že ich prijmeme len na základe dobrovoľnosti. Myslieť si, že jeho "podmienky" bude niekto akceptovať je úplne zbytočné. Tak zbytočné, ako je on sám. Tak zbytočné, ako dohoda s Tureckom, ktorú schválil a tak zbytočné, ako europoslanci SMERu, hlasujúci za povinné kvóty, ktoré Fico tak rázne odmieta a kvôli ktorým podal žalobu na EU. Politici teda nikdy nemôžu prekročiť svoj tieň, lebo nikdy nehájili záujmy Slovenskej republiky, ale záujmy Bruselu. Vlastenecké zanietenie pre "politický odpor" zo strany takzvaných štandardných politikov je len lacná fraška na úrovni divadelného predstavenia Kováči.

Dohoda s Tureckom a hrozby imigrácie

Dohodu s Tureckom nie je nič iné, ako nástroj Erdogana na vyciciavanie a vydieranie európskych štátov. EÚ, teda aj všetci daňoví poplatníci SR sa poskladajú Turecku sumou (zatiaľ) 6 MILIÁRD eur, pričom Erdogan sa nechal počuť, že bude žiadať oveľa viac. Za čo teda EÚ zaplatí Turecku niekoľko miliárd euro? Za to, že si Turecko bude strážiť svoje hranice a nevpustí do Európy vlnu "utečencov". Čiže v skratke EÚ platí miliardy euro Turecku, aby robilo to, za čo celá EÚ kritizuje Maďarsko. Jeden z najvážnejších aspektov tejto dohody je ale fakt, že Európa sa stala vydierateľnou a to aj veľkou zásluhou Merkelovej. Pokiaľ EÚ odmietne platiť, Turecko otvorí hranice. Bruselskí byrokrati prezentujú požiadavky pre Turecko, ktoré musí splniť, aby dostali peniaze za stráženie hraníc. Nad týmito požiadavkami sa však Erdogan len pousmieva. Veľmi dobre vie, že má v hrsti nielen Merkelovú, ale aj celú EÚ, takže v krátkej dobe bude diktovať Turecko EÚ a EÚ nebude mať iné východisko, ako poslušne prikývnuť, lebo akýkoľvek odpor by bol nehumánny, neľudský a neeurópsky. Stráženie vonkajších hraníc EÚ je jediným a najefektívnejším riešením. Toto riešenie je však pre EÚ neprijateľné práve z dôvodu nehumánnosti a neľudskosti, preto namiesto toho, aby EÚ za 6 miliárd euro zabezpečila ochranu svojich vonkajších hraníc, posiela tieto peniaze "ostrovu stability", Turecku. Vlastnou ochranou hraníc by Turecko stratilo možnosť vydierať a vyjednávať o bezvízovom styku pre ďalšie milióny moslimov.

Nacionalizmus ako riešenie

Zo slova nacionalizmus sa v poslednej dobe stáva strašiak, ktorého zo skrine vždy ochotne vytiahnu kaviarenskí povaľači a zástupcovia asfaltovej kultúry. Nacionalizmus je však prirodzeným prvkom každého národa. Náš nacionalizmus nepramení z nenávisti, ale z lásky k svojmu národu. Ako nacionalista neodmietam pomoc nikomu, kto sa nachádza v skutočnej núdzi. Zároveň však nie som ochotný strpieť to, aby Slovenská republika platila 250 tisíc euro za každého neprijatého utečenca. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby boli uprednostnení ekonomickí špekulanti pred slovenskými dôchodcami. Nemôžeme súhlasiť, aby bolo odtŕhané jedlo od úst slovenských žien, detí, pracujúcich na úkor agresívnych utečencov, ktorých predstavy o spolužití sú maximálne nekompatibilné s tými našimi.

Nemôžeme súhlasiť ani s tým, aby slovenské ženy boli ohrozované preto, lebo majú oblečenie a farbu vlasov, ktoré niektoré primáty považujú za výzvu na znásilnenie. Náš nacionalizmus nie je o nenávisti, ale o pude sebazáchovy. Náš nacionalizmu nehlása nenávisť, ale nenávisti sa postaví na odpor. Náš nacionalizmus nestojí na základoch pseudohumanity, ale na základoch lásky k svojeti.

Boli sme tu pred voľbami, sme tu aj po voľbách a budeme tu dovtedy, pokiaľ náš boj o charakter a smerovanie Slovenska nevyhráme. Neraz sa naše hlavy ocitli pod mediálnymi gilotínami, ktoré nám chceli odťať za asistencie a potlesku kaviarenskej zberby, ľudskoprávnych organizácii a tretieho sektora.


Postaviť sa na odpor - právo a povinnosť

V momentálnej situácii už nie je čas zaoberať sa všeobecnými frázami. Nie je čas súdiť politikov, nakoľko tí naše záujmy ani neobhajujú, ani nezastávajú. Je čas spojiť sily a nečakať na zázrak. Občiansky odpor dnes už nie je právom, ktoré garantuje Ústava SR, ale povinnosť, ktorú si musí splniť každý slušný občan, ktorému záleží na budúcnosti krajiny.

Pevne verím, že sa stretneme v čo najväčšom počte a aby sme ukázali skorumpovanej, protislovenskej lúze, aká sila spočíva v zjednotenom národe. Na proteste sú vítaní všetci slušní občania a to bez výnimky, preto šírte a propagujte udalosť, pozývajte známych a priateľov.

Stretneme sa 25. júna o 15:00 v Bratislave

Odkaz na udalosť: https://www.facebook.com/events/1551578371810568/







nedeľa 3. apríla 2016

Kotleba a Kollár morálnymi víťazmi

Od volieb do NR SR prešiel už relatívne dosť dlhý čas na to, aby sme mohli zosumarizovať prvé kroky strán, ktoré prekročili v marcových voľbách brány parlamentu.

Rozruch spôsobil najmä fakt, že do NR SR sa dostala strana Mariana Kotlebu a Borisa Kollára. Zatiaľ, čo predvolebné prieskumy dávali strane Borisa Kollára okolo 4,5%, Kotlebova ĽS NS sa pohybovala hlboko pod hranicou 3%. O to väčšie bolo "prekvapenie", keď po sčítaní hlasov ĽS NS prekročila hranicu 8%.

Všetky štandardné strany sa okamžite od ĽS NS začali dištancovať a korunu všetkému nasadil A. Kiska, keď odmietol prijať Kotlebu, ako predsedu demokraticky zvolenej strany. Kiska pred prezidentskými voľbami hlásal, že bude prezidentom všetkých občanov, no po parlamentných voľbách si to rozmyslel a prakticky opovrhol 200 tisíc občanmi SR, ktorí v demokratických voľbách dali hlas Kotlebovej strane.

Úplne opačne sa zachoval Boris Kollár, ktorý uviedol, že je ochotný sa s Kotlebom stretnúť už len z úcty k jeho voličom. Aj keď si osobne neviem predstaviť, o čom by v momentálnej situácii mohli spolu rozprávať Kollár a Kotleba, chcem v prvom rade upozorniť na gesto zo strany Kollára smerom k voličom ĽS NS. Taktiež jeho postoj k politickému "škandálu" okolo poslanca Krupu dáva najavo, že Boris Kollár je ochotný postaviť sa na stranu pravdy aj za cenu toho, že bude označovaný ako obhajca neonacistov.

Sme rodina a ĽS NS ako morálni víťazi volieb

V tomto blogu nechcem rozoberať predvolebné programy, ani obhajovať jednu, alebo druhú stranu. Chcem zaujať pragmatické stanovisko k výsledku volieb a všetkému, čo sa odohralo pred a po nich.
Dovolím si tvrdiť, že Kotleba a Kollár ako JEDINÍ nesklamali svojich voličov. To, čo proklamovali pred voľbami, to aj (zatiaľ) splnili. Kollár odmietal spoluprácu so SMERom, nedal sa opiť suchým rožkom ani vidinou možnosti sedieť vo vláde.

Je jasné, že Kollár je viac kompatibilnejší s momentálnym systémom, ale vyslal jasný signál, že momentálny stav nebude ani podporovať, ani sa na ňom podieľať. Opakom kompatibility so systémom je už tradične Kotlebova ĽS NS, ktorá sa k volebnému úspechu postavila veľmi zodpovedne. Jasne dala najavo všetkým stranám, že odmieta akúkoľvek participáciu. Z doterajšieho vývoja je možné konštatovať, že ĽS NS si stojí za svojimi základnými piliermi a nehodlá z nich upustiť.

 Podľa všetkého bude ĽS NS v úlohe tvrdej opozície. Je viac než jasné, že prácu ĽS NS budú všetky strany bojkotovať a to bez ohľadu na to, s akým návrhom Kotlebovci vystúpia. Teoretický spojenec ĽS NS by mohol byť práve Kollár, ktorý zdôraznil, že podporia akýkoľvek návrh, bez ohľadu na to, kto návrh podá.

Po maškaráde a zrade na voličoch, ktoré predviedli "štandardné" strany si preto dovolím tvrdiť, že Kotleba a Kollár sú minimálne morálnymi víťazmi volieb. Toto tvrdenie sa dá podložiť aj rastúcimi preferenciami oboch strán, ktoré v nasledujúcom období môžu počítať s nárastom popularity.


nedeľa 13. marca 2016

Szlovák nezmeti párt a Most-Híd plánujú koalíciu

Szlovák nezmeti párt, alebo ak chcete Slovenská národná strana sa nebráni koalícii s maďarskou stranou Most. Most sa nebráni vládnuť so SMERom. SMER sa nebráni vládnuť so SNS, ktorá pred voľbami SMER ostro kritizovala a zásadne odmietala akúkoľvek povolebnú spoluprácu. Pár dní po voľbách opona spadla a rozprávka o ľavici a pravici sa skončila. Výsledok volieb? Oklamaný volič a plné koryto pre politických farizejov!

Politický cirkus na Slovensku naberá skutočne obrie rozmery. Cirkus Humberto na slovenský spôsob má svoje čaro a priznávam, že z počinov "lídrov" politických strán mám úsmev na perách.

Najväčšou komédiou, alebo tragikomédiou je "náhla" zmena názorov, kedysi (pred voľbami) tak veľmi zásadových "lídrov" tzv. štandardných politických strán.

A. Danko: privatizér a farizej
Dlho pred voľbami som upozorňoval na osobu A. Danka a jeho privatizačnú kariéru z obdobia Mečiarizmu. Andrej Danko je údajne ponovembrový privatizér.  Jeho rodina je zapletená v tunelovaní štátneho podniku, ktorému vznikla niekoľko miliónová škoda.

 Ale ako sa na slovenské právne pomery patrí, všetky krádeže štátneho majetku u nás prebiehajú v súlade so zákonom. V iných krajinách by takéto osoby nazývali zlodejmi prvej triedy. Na Slovensku ich honorujeme titulmi ako privatizér, finančný žralok, pán minister a podobne.
Samostatná kapitola znovuzrodenej SNS sa začína otvárať krátko po voľbách.

A. Danko, ktorý tak rázne na TA3 brojil proti korupcii a praktikám SMERu náhle zmenil názor. "Národniar" Danko je už pripravený vládnuť a to aj so zlodejmi. Ako si volič SNS má vysvetliť takú náhlu zmenu názorov? Vysvetlenie je len jedno. A. Danko utrpel počas pravidelných vystúpení v TA3 nadmerné ožiarenie televíznymi reflektormy a je možné, že toto žiarenie negatívne ovplyvnilo jeho zásadovosť, odbornosť a zodpovednosť.
Znovuzrodenie a nový vietor v SNS sa nekoná. Zhnité drevo novým lakom nezachrániš!
Nové logo slovensko - maďarskej koalície

B. Bugár: za koryto aj dieru do kolena
Pozíciu vedúceho cirkusu Humberto úspešne prebral B. Bugár. Po propagačnej kampani proti SMERu a predvolebnom utvrdzovaní voličov v tom, že so SMERom rokovať nikdy nebude, sa po voľbách zdá byť znova všetko ináč.

 Čo sme si, to sme si, ale po voľbách buďme kamaráti, aby nám to naše korýtko nevyžral niekto iný. Aj takto by sa v skratke dalo opísať povolebné rokovanie Bélu s birmovaným komunistom.
Nemenej humorný je aj fakt, že Bugár neodmieta vládu so SNS. Presne s tou SNS, ktorej predseda Danko varoval ešte v roku 2014, že územnú autonómiu chce nielen SMK, ale aj Most.

 "Národniarovi" Dankovi sa po voľbách zrejme zdá, že obavy z autonómie už pominuli a teda v slovensko-maďarskej národnej koalícii nestojí už nič v ceste. Pri fľaši dobrej Barác pálenky mu Béla určite vysvetlí aj predvolebný transparent, ktorého heslom bolo: "Po maďarsky. Smelo!"


Výsledok volieb: podvedený volič a zmena v nedohľadne
Vlna kritiky na farizejské správnaie "lídrov" Bugára a Danka na seba nenechala dlho čakať. Z oboch voličských táborov sa ozývajú protestné hlasy ako reakcia na smerovanie Mostu a SNS do vlády so SMERom.

Pre slovenských, ale teraz už aj maďarských politikov, je však hlas ľudu dôležitý len v deň volieb. Ich voliči chceli zmenu, ale dočkali sa podrazu a SNS a Most zrejme poslušne splnia úlohu prostitútky pre SMER.
Média označovali R. Fica za porazeného, ja si však dovolím tvrdiť, že porazenými sú najmä podvedení voliči SNS a Mostu.

Bugár a Danko definitívne odhalili svoju pravú tvár a najmä totálne pohŕdanie voličmi.
Slovensko môže zažiť rozkvet iba vtedy, keď sa zbaví politických renegátov, schizofrenikov, privatizérov a finančných žralokov. Toto si dúfam už uvedomili aj voliči "znovuzrodenej" SNS, aj voliči Mostu. Ak nie, tak nech im je pán Boh nápomocný.

Všetko nasvedčuje tomu, že R. Ficovi sa podarí zostaviť vládu aj vďaka politickým farizejom, pre ktorých je túžba po moci viac, ako hlas voliča. Dúfajme, že si po týchto udalostiach ĺudia zoberú príklad a prestanú voliť starú politíckú lúzu, ktorá nás systematicky okráda a drancuje.




piatok 12. februára 2016

Extrémisti a potreba pracovných táborov

Denník Nový čas priniesol opäť "šokujúce" informácie o tom, že známy neonacisti M. Mágát a M. Mišún chcú na Slovensku zaviesť koncentračné tábory. Aká je skutočná pravda?



Kto je dnes neonacista a čo je neonacizmus?
Slovom neonacista sa dnes označujú zvyčajne ľudia, ktorí otvorene vystupujú proti prehnitému systému. Na zozname "neonacistov" sa môže ocitnúť prakticky každý, ktorého názor sa diametrálne odlišuje od názorov "akoževäčšiny" obyvateľstva, pomýlených humanistov a bratislavskej kaviarne. Za neonacistov média radi označujú aj ľudí s tzv. extrémistickým pohľadom na politickú scénu. K médiám treba dodať, že síce na Slovensku pôsobia a tvária sa nezávisle, ale ich nezávislosť a "Slovenskosť" vždy závisí od majiteľa (poväčšine nie slovenského pôvodu), alebo od zadanej zákazky.

Práve tieto fakty umožňujú médiám otitulovať kohokoľvek za neonacistu a to bez akéhokoľvek dôkazu. Len tak, v rámci novinárskej slobody a slobody prejavu sa kľudne môže stať, že sa na titulke Nového času, alebo inej, spoločensky tváriacej sa mediálnej žumpe objaví fotografia, zachytávajúca niekoľko generácii s nápisom: "Neonacisti pochodovali Bratislavou".

Slovo neonacista vo väčšine prípadoch vyvoláva v ľuďoch negatívne emócie a práve to je jeden z dôvodom obľúbenosti tohto slova. V prípade, že niekomu dochádzajú argumenty, stačí protivníka označiť za neonacistu. V prípade, že chcete sofistikovane ľuďom siahnuť na ústavné práva, stačí dookola omieľať slovo nebezpeční neonacisti. Túto taktiku využil aj R. Fico krátko po najmasovejšom celonárodnom proteste s názvom Spoločne za Slovensko. STOP islamizácii Európy, ktorý sa uskutočnil 20.06. 2015 v Bratislave. Okamžite po proteste chcel Fico obmedziť slobodu pohybu nebezpečných neonacistov, aby sa im náhodou nepodarilo zmobilizovať ešte viacej nespokojných "neonacistov" všetkých vekových skupín, vrátane detí a dôchodcov. Pán premiér si to s tou slobodou pohybu nakoniec rozmyslel a zahral to na protiteroristický balíček, čo znie omnoho lepšie, ako odobratie ústavného práva.

Tento protest však priniesol aj nevídanú zmenu v politickej aktivite bývalého člena KSČ a zarytého kresťana. R. Fico s výhliadkou lepších preferencii neváhal prevziať rétoriku neonacistov a verejne začal upozorňovať na hrozby spojené s prílevom imigrantov. Zatiaľ sa však v mienkotvorných médiách žiadna zmienka o neonacistovi Ficovi neobjavila.
 
Potreba pracovných táborov
M. Mišún a M. Magát z iniciatívy Akční vlastenci pre naše Slovensko  prišli s myšlienkou pracovných táborov pre asociálov a vlastizradcov. Na propagačných materiáloch bola uverejnená fotografia, zachytávajúca pracujúcich väzňov v štáte Georgia.

Nový čas by ale nebol Novým časom, keby nenapísal, že obdivovatelia A. Hitlera M. Magát a M. Mišún chcú posielať ľudí do koncentračných táborov.
 
V ich stanovisku pre Nový čas okrem iného napísali: "Použitie všeobecného slovného spojenia v nadpise, podľa ktorého ľudí chceme posielať do pracovných táborov nie je objektívne. Našim zámerom je vo všeobecnosti ľuďom pomáhať a chrániť ich. Do pracovných táborov chceme posielať len úzku skupiny obyvateľov ako skorumpovaných politikov, skorumpovaných verejných činiteľov, ale aj najrôznejších podvodníkov a neprispôsobivých jedincov otravujúcich život slušným ľuďom. Rovnako odmietame označovanie našich osôb ako sympatizantov a obdivovateľov Adolfa Hitlera, pretože robil aj nepopierateľne nesprávne rozhodnutia. Práve preto vôbec nemáme záujem popierať, ani zľahčovať nechutné zločiny, ktorých sa jednoznačne v priebehu histórie na nevinných obetiach dopustili predstavitelia najrôznejších politických ideológii a režimov. Zároveň sa ale od súčasnej, oficiálne prezentovanej a vyučovanej verzie histórie jednoznačne dištancujeme, pretože mnohokrát prezentuje nepravdivé a skreslené informácie, ktoré vyhovujú najmä víťazom pri moci."
 
Spravodlivý trest a prehumanizovaná spoločnosť
V súvislosti s možným zavedením pracovných táborov sa vzniesla vlna kritiky, najmä z radov pseudohumanistov a slniečkárov, ktorí odsudzujú akékoľvek tresty a to z dôvodu humánnosti, vzájomnej tolerancie a všeobecného porozumenia pre vlastizradcov, zlodejov, oligarchov, ktorí 27 rokov rabujú náš spoločný štát. Na nastolenie skutočnej zmeny je potrebný politický precedens.
 
Na Slovensku od roku 1989 nebol potrestaný, alebo súdený žiaden z predstaviteľov politickej scény a to napriek nespočetnému množstvu škandálov, dokázateľnej korupcii, vlastizrady a krádežiam štátneho majetku. Som presvedčený, že trend rozkrádania štátneho majetku je možné obmedziť radikálnymi opatreniami. Dlhoročné tresty v pracovných táboroch pre skorumpovaných politikov a podvodníkov by mohlo byť jedným z riešení. Možný trest by mal spĺňať preventívnu funkciu. V prípade uloženia trestu by mal byť jeho výkon exemplárny, s odstrašujúcim príkladom pre ďalších potenciálnych zlodejov a vlastizradcov.

Tak, ako si spravodlivý trest zaslúži vrah, pedofil a iní asociáli, takisto si zaslúžia trest aj skorumpovaní politici. Tak, ako by nemal mať nikto zľutovania s vrahom, či pedofilom, tak by nikto nemal mať zľutovanie s vlastizradcom. Humánnosť v tomto prípade absolútne nie je na mieste, práve naopak. Ťažké časy si vyžadujú tvrdé opatrenia. Na skorumpovanú politickú luzu a ich sponzorov netreba brať žiaden ohľad. Politická ponovembrová vervež taktiež nebrala ohľad na vlastný národ, keď ho vedome hnala a stále ženie na pokraj existencie.

nedeľa 7. februára 2016

Extrémisti a potreba pracovných táborov

Denník Nový čas priniesol opäť "šokujúce" informácie o tom, že známy neonacisti M. Mágát a M. Mišún chcú na Slovensku zaviesť koncentračné tábory. Aká je skutočná pravda?





Kto je dnes neonacista a čo je neonacizmus?

Slovom neonacista sa dnes označujú zvyčajne ľudia, ktorí otvorene vystupujú proti prehnitému systému. Na zozname "neonacistov" sa môže ocitnúť prakticky každý, ktorého názor sa diametrálne odlišuje od názorov "akoževäčšiny" obyvateľstva, pomýlených humanistov a bratislavskej kaviarne. Za neonacistov média radi označujú aj ľudí s tzv. extrémistickým pohľadom na politickú scénu. K médiám treba dodať, že síce na Slovensku pôsobia a tvária sa nezávisle, ale ich nezávislosť a "Slovenskosť" vždy závisí od majiteľa (poväčšine nie slovenského pôvodu), alebo od zadanej zákazky.

Práve tieto fakty umožňujú médiám otitulovať kohokoľvek za neonacistu a to bez akéhokoľvek dôkazu. Len tak, v rámci novinárskej slobody a slobody prejavu sa kľudne môže stať, že sa na titulke Nového času, alebo inej, spoločensky tváriacej sa mediálnej žumpe objaví fotografia, zachytávajúca niekoľko generácii s nápisom: "Neonacisti pochodovali Bratislavou".

Slovo neonacista vo väčšine prípadoch vyvoláva v ľuďoch negatívne emócie a práve to je jeden z dôvodom obľúbenosti tohto slova. V prípade, že niekomu dochádzajú argumenty, stačí protivníka označiť za neonacistu. V prípade, že chcete sofistikovane ľuďom siahnuť na ústavné práva, stačí dookola omieľať slovo nebezpeční neonacisti. Túto taktiku využil aj R. Fico krátko po najmasovejšom celonárodnom proteste s názvom Spoločne za Slovensko. STOP islamizácii Európy, ktorý sa uskutočnil 20.06. 2015 v Bratislave. Okamžite po proteste chcel Fico obmedziť slobodu pohybu nebezpečných neonacistov, aby sa im náhodou nepodarilo zmobilizovať ešte viacej nespokojných "neonacistov" všetkých vekových skupín, vrátane detí a dôchodcov. Pán premiér si to s tou slobodou pohybu nakoniec rozmyslel a zahral to na protiteroristický balíček, čo znie omnoho lepšie, ako odobratie ústavného práva.

Tento protest však priniesol aj nevídanú zmenu v politickej aktivite bývalého člena KSČ a zarytého kresťana. R. Fico s výhliadkou lepších preferencii neváhal prevziať rétoriku neonacistov a verejne začal upozorňovať na hrozby spojené s prílevom imigrantov. Zatiaľ sa však v mienkotvorných médiách žiadna zmienka o neonacistovi Ficovi neobjavila.


Potreba pracovných táborov

M. Mišún a M. Magát z iniciatívy Akční vlastenci pre naše Slovensko  prišli s myšlienkou pracovných táborov pre asociálov a vlastizradcov. Na propagačných materiáloch bola uverejnená fotografia, zachytávajúca pracujúcich väzňov v štáte Georgia.

Nový čas by ale nebol Novým časom, keby nenapísal, že obdivovatelia A. Hitlera M. Magát a M. Mišún chcú posielať ľudí do koncentračných táborov. V ich stanovisku pre Nový čas okrem iného napísali: "Použitie všeobecného slovného spojenia v nadpise, podľa ktorého ľudí chceme posielať do pracovných táborov nie je objektívne. Našim zámerom je vo všeobecnosti ľuďom pomáhať a chrániť ich. Do pracovných táborov chceme posielať len úzku skupiny obyvateľov ako skorumpovaných politikov, skorumpovaných verejných činiteľov, ale aj najrôznejších podvodníkov a neprispôsobivých jedincov otravujúcich život slušným ľuďom. Rovnako odmietame označovanie našich osôb ako sympatizantov a obdivovateľov Adolfa Hitlera, pretože robil aj nepopierateľne nesprávne rozhodnutia. Práve preto vôbec nemáme záujem popierať, ani zľahčovať nechutné zločiny, ktorých sa jednoznačne v priebehu histórie na nevinných obetiach dopustili predstavitelia najrôznejších politických ideológii a režimov. Zároveň sa ale od súčasnej, oficiálne prezentovanej a vyučovanej verzie histórie jednoznačne dištancujeme, pretože mnohokrát prezentuje nepravdivé a skreslené informácie, ktoré vyhovujú najmä víťazom pri moci."





Spravodlivý trest a prehumanizovaná spoločnosť

V súvislosti s možným zavedením pracovných táborov sa vzniesla vlna kritiky, najmä z radov pseudohumanistov a slniečkárov, ktorí odsudzujú akékoľvek tresty a to z dôvodu humánnosti, vzájomnej tolerancie a všeobecného porozumenia pre vlastizradcov, zlodejov, oligarchov, ktorí 27 rokov rabujú náš spoločný štát. Na nastolenie skutočnej zmeny je potrebný politický precedens.

 
                                                       Tajná nahrávka R. Fica

Na Slovensku od roku 1989 nebol potrestaný, alebo súdený žiaden z predstaviteľov politickej scény a to napriek nespočetnému množstvu škandálov, dokázateľnej korupcii, vlastizrady a krádežiam štátneho majetku. Som presvedčený, že trend rozkrádania štátneho majetku je možné obmedziť radikálnymi opatreniami. Dlhoročné tresty v pracovných táboroch pre skorumpovaných politikov a podvodníkov by mohlo byť jedným z riešení. Možný trest by mal spĺňať preventívnu funkciu. V prípade uloženia trestu by mal byť jeho výkon exemplárny, s odstrašujúcim príkladom pre ďalších potenciálnych zlodejov a vlastizradcov.

Tak, ako si spravodlivý trest zaslúži vrah, pedofil a iní asociáli, takisto si zaslúžia trest aj skorumpovaní politici. Tak, ako by nemal mať nikto zľutovania s vrahom, či pedofilom, tak by nikto nemal mať zľutovanie s vlastizradcom. Humánnosť v tomto prípade absolútne nie je na mieste, práve naopak. Ťažké časy si vyžadujú tvrdé opatrenia. Na skorumpovanú politickú luzu a ich sponzorov netreba brať žiaden ohľad. Politická ponovembrová vervež taktiež nebrala ohľad na vlastný národ, keď ho vedome hnala a stále ženie na pokraj existencie.

štvrtok 21. januára 2016

Zakázaný rozhovor: Nacionalista Marián Mišún dokončil svoju knihu

Rozhovor s Mariánom Mišúnom o jeho knihe NÁŠ BOJ PROTI KLAMSTVU, HLÚPOSTI A ZBABELOSTI bol pôvodne uverejnený dňa 29. január 2014 prostredníctvom blogu na internetovej stránke denníku Pravda. Následne, približne po 24 hodinách bol správcom odstránený s odôvodnením, že odmietajú propagovať extrémistické názory Mariána Mišúna.

Foto: Marián Mišún spoločne so svojou dcérou 
Kto je Marián Mišún?
Mgr. Marián Mišún sa narodil v roku 1980. Patrí medzi známe tváre slovenského národného hnutia. Bol organizátorom viacerých protestov proti korupcii a neprispôsobivým Rómom v rámci celého Slovenska. V minulosti tiež pôsobil ako tréner bojových umení, predseda Matice slovenskej v Púchove a mestský policajt. Z Matice slovenskej bol v roku 2011 vylúčený pre svoje radikálne postoje k rómskej problematike, ale aj otvorenej kritike vedenia organizácie, ktoré kritizoval pre netransparentné a neefektívne hospodárenie s majetkom. 
Z mestskej polície odišiel o niečo neskôr pre incident, keď počas protestu 10. novembra 2012 pred bránami Bratislavského hradu pálil vlajku Európskej únie. Napriek tomu, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo po podpise dohody s primátorom Trnavy Vladimírom Butkom, tvrdí, že z radov mestskej polície musel odísť najmä z politických dôvodov. 

Video: Pálenie vlajky EU- Protest za slušný a bezpečný život na Slovenskou II.

Súdna dohra a trest za pálenie vlajky EU
Kvôli páleniu vlajky bol Mišún spoločne so Štefanom Potockým obvinený z trestného činu výtržníctva. Za skutok ich Okresný súd Bratislava I dňa 13. novembra 2012 uznal trestným rozkazom vinných zo spáchania trestného činu výtržníctva. Marián Mišún bol potrestaný peňažným trestnom 300 eur a dvojročným zákazom pobytu na území Bratislavy. Potocký dostal peňažný trest 500 eur a dvojročný zákaz pobytu v hlavnom meste. Uvedené tresty im 3. júna 2014 potvrdil Krajský súd v odvolacom konaní. Mišún však so súdom vybabral, keď si deň pred súdom zmenil trvalé bydlisko a stal sa obyvateľom Bratislavy. Senát ho nakoniec nemohol z miesta trvalého bydliska vykázať. 

Foto: Marián Mišún v uniforme ešte ako mestský policajt 

Aktuálne kandiduje pod číslom 87 v marcových parlamentných voľbách (2016) za stranu Kotleba - ĽSNS


V knihe čitateľom odhaľuje svoje skúsenosti a začiatky medzi nacionalistami, počiatočnú spoluprácu s Marianom Kotlebom, ale aj filozofické názory, pohľad na ekonomiku, masmédia, riešenie cigánskeho problému, metódy politického boja a neznámy historický pohľad na Tretiu ríšu.

Čo ťa priviedlo napísať knihu?

Na začiatku som občas písal články a reportáže, ktoré boli uverejňované na internetových stránkach organizácie SLOVENSKÁ POSPOLITOSŤ a v regionálnych novinách - Púchovské listy. Pri písaní ma najviac motivovalo vedomie, že moje články niektorých ľudí zaujali a možno aj ovplyvnili správnym smerom. Už niekoľko rokov sa aktívne pokúšam rôznymi spôsobmi bojovať proti chorému kapitalistickému režimu, ktorý od roku 1989 likviduje budúcnosť slovenského národa. Postupne ale prichádzam na to, aký som bol v minulosti prehnaný idealista, aké som robil chyby. Práve z tohto dôvodu si myslím, že najmä nacionalisti, ktorí majú chuť bojovať za slovenský národ a spravodlivejšiu spoločnosť, vďaka mojej knihe získajú príležitosť sa v mnohom priučiť. Bol by som rád, aby sa v budúcnosti ľudia túžiaci po spravodlivosti vyvarovali chýb, ktorých som sa svojim prehnaným idealizmom dopustil. Kniha je zbierkou mojich osobných názorov, zistení a návrhov riešení. Napísal som ju preto, aby som v súčasnej ťažkej dobe pomohol najmä slovenským nacionalistom v boji za lepšiu budúcnosť nášho národa. Ďalším cieľom knihy je v spoločnosti síriť alternatívny pohľad na svet. Veľmi ma trápi keď vidím, ako súčasné elity vytvárajú z ľudí neinformované a naivné stádo oviec.

Akú najväčšiu chybu si robil?

Osobné skúsenosti ma naučili, že pokiaľ chceme byť v našom boji úspešní, nesmieme sa zbytočne spoliehať na inteligenciu a zodpovedný prístup väčšinovej ľudskej masy. V prvom rade je potrebné, aby sa každý z nás spoliehal na seba, prípadne na niekoľkých preverených a spoľahlivých osôb. Na Slovensku je dnes veľké množstvo rozumných ľudí túžiacich po zmene, no bohužiaľ aj veľké množstvo naivných hlupákov. Priamym dôkazom môjho tvrdenia, je dlhodobé správanie slovenských občanov, ktorí opakovane od roku 1989 podporujú evidentných klamárov a to len preto, že majú pekné bilboardy a priestor v médiách. Z tohto dôvodu považujem za správne, aby sme v boji s nespravodlivosťou používali aj manipulačné metódy tak, ako oligarchia. Pokiaľ sa v tomto nerovnom boji budeme hrať na morálnych a nepoužijeme tie isté zbrane ako nepriatelia, nikdy nezvíťazíme.
 
Tvoja kniha je voľne prístupná na internete. Neuvažuješ ju vydať aj v tlačenej podobe?


Čo sa týka vydania mojej knihy v tlačenej podobe, musím sa priznať, že si vôbec netrúfam odhadnúť, nakoľko sú moje názory pre ľudí zaujímavé. Predpokladám, že moja kniha je orientovaná na veľmi úzku skupinu čitateľov. Skutočne neviem či ju má vôbec význam oficiálne vydávať.

Svoju prvú knihu si teda dopísal. Plánuješ v budúcnosti napísať aj ďalšiu?

Myslím si, že druhú knihu už nenapíšem. Určite ale pôvodnú verziu knihy ešte upravím a rozšírim o niektoré zaujímavé poznatky a dôkazy.

Čo by si chcel odkázať prípadným čitateľom?

Je najvyšší čas, aby ľudia prestali riešiť bezvýznamné teoretické pojmy. Všetko je v prvom rade o správaní konkrétnych ľudí. Neexistuje žiadna ľavicová, ani pravicová spravodlivosť. Každá ľudská spoločnosti môže byť riadená dobre, alebo zle. Našim jediným cieľom musí byť konečné víťazstvo rozumu a spravodlivosti. Správajme sa tak, aby sme vytvorili také podmienky, že sa nebudeme hanbiť pozrieť svojim deťom do očí. Bez zaistenia kvalitného a perspektívneho života budúcich generácii vlastného národa bolo všetko zbytočné.

Ďalšie doplňujúce otázky: 20. Január 2016


Slovenskí občania dostanú už čoskoro možnosť zvoliť si nových parlamentných poslancov. V marcových parlamentných voľbách kandiduješ pod číslom 87 za stranu Kotleba - ĽSNS. Prečo si sa tak rozhodol?

Mám svoje vízie a predstavy o spravodlivosti a fungovaní ľudskej spoločnosti. História ľudstva nám opakovane ukazuje, že meniť spoločenské pomery bolo možné, len pokiaľ niekto získal reálny podiel na moci. Každá rozumná ľudská bytosť, ktorej nie je ľahostajná vlastná budúcnosť by sa mala v maximálne miere zapájať do politického života. V opačnom prípade človeku ostane len nadávať na politiku od stola pri pive, alebo od počítača.

Napriek tomu, že aktuálne kandiduješ za politickú stranu Mariana Kotlebu, prečo si v posledných eurovoľbách kandidoval za Slovenskú ľudovú stranu?

V tom čase medzi mnou a Marianom Kotlebom trocha viazla komunikácia, čo bola chyba. Aj keď som vždy presadzoval spoluprácu a spájanie národných síl, z dôvodu nedostatku informácii som do poslednej chvíle nevedel, že ĽSNS postaví do eurovolieb svojich kandidátov. Kvôli tomuto nedorozumeniu tak nakoniec zbytočne kandidovali dve národné strany s takmer totožným politickým programom.

Prečo si myslíš, že by slovenskí občania mali voliť práve teba?

Na súčasnej kandidátke strany Kotleba - ĽSNS je veľké množstvo rozumných a férových ľudí, ktorí to myslia so Slovenskom skutočne dobre. Vôbec si nemyslím, že treba voliť rovno mňa. Každý volič má možnosť prideliť prednostný hlas až štyrom kandidátom súčasne. Budem rád, keď si z nás ľudia vyberú tých najlepších.


Aké sú tvoje politické priority?

Aj keď kandidujem ako nezávislý kandidát s vlastným pohľadom na svet a programovými cieľmi, plne sa stotožňujeme s Desatorom ĽSNS na odstránenie následkov zločinov spáchaných politikmi po novembri 1989 a nastolenie sociálnej spravodlivosti. Čo sa týka ekonomických princípov, som zástancom historicky overenej ekonomickej koncepcie Henryho Forda a Tomáša Baťu. Chcem, aby základom nášho štátu bola kúpyschopná stredná vrstva, a nie ako doposiaľ, vrstva lacných otrokov žijúcich od výplaty po výplatu. Verím, že peňazí je na Slovensku dosť, stačí len zastaviť rozkrádanie verejných financií. Na Slovensku nebude dobre, pokiaľ budeme tolerovať predražené štátne zákazky, nákupy, a samozrejme neúmerne vysoké platy a zlaté padáky. Popritom presadzujem takú reformu štátnej správy, aby dôchodcovia vo vedúcich pozíciách s vysokými platmi povinne prenechali miesta mladším kolegom a samozrejme dostali možnosť sa zamestnať aj vzdelaní a šikovní mladí ľudia bez rodinkárstva, známostí a úplatkov.

--------------------------------------------------------------------------------------------------

pondelok 17. augusta 2015

Je Andrej Kiska skutočne mimo(ň)?

Referendum, ktoré sa uskutočnilo 2.augusta 2015 v Gabčíkove podporilo takmer 59% oprávnených voličov, čím sa referendum o priajtí  utečencov stalo platným. Najvyšší ústavný činiteľ A. Kiska tento výsledok verejne spochybňuje a trvá na umiestnení utečencov v gabčíkovskom tábore.

Dopadlo referendum podľa očakávania?
Prezident Andrej Kiska zhodnotil vo svojom prejave, že výsledok referenda sa dal očakávať a bol by podobný v každom meste či dedine. Chybu vidí v neinformovanosti a v zlyhaní politickej debaty, pričom sám sa zásadnejším spôsobom nezapojil do žiadnej informačnej, alebo inej kampane. Z tohoto pohľadu teda môžme konštatovať, že prezident dáva vinu niekomu a niečomu, čomu sám mohol zabrániť, ale neurobil to. Od výsledku referenda sa dištancoval, čím jednoznačne spochybnil vôľu občanov Gabčíkova, ktorí povedali jasné NIE utečencom v ich obci. Prezident Kiska teda spochybnil a odsúdil hlas 2501 obyvateľov Gabčíkova, pričom šikovne manipuloval slovíčkami ako neinformovanosť, strach, rozsievanie nenávisti a podobne. Osobne si však nemyslím, že 98% občanov, ktorí sa vyjadrili proti umiestneniu migrantov je neinformovaných, alebo že ich rozhodnutie v referende bolo podmienené propagandou "rozosievačov strachu a zla", ktorí manipulujú verejnosť. Taktiež si nemyslím, že 70% Slovákov, ktorí v prieskumoch jasne odmietli prijať migrantov na naše územie je neinformovaných. Veľký počet obyvateľov Slovenska si uvedomuje všetky riziká, ktoré migranti so sebou prinášajú. Väčšina migrantov nevlastní doklady totožnosti, takže pravdepodobnosť, že sa medzi tými, ktorí utekajú pred smrťou objavia aj tí, ktorí utekajú robiť bordel do Európy dramaticky zvyšuje a je prakticky nemožné takéto osoby preveriť, alebo selektovať. Toto sú fakty, ktoré sa zrejme žiadnou informačnou kampaňou nedajú vyvrátiť. Situácia v niektorých európskych štátoch tento fakt len potvrdzuje. A veľmi dobre si to uvedumje aj Kiska a aj Vláda SR.

Dokedy budú najvyššie posty zastávať politickí schizofrenici a farizeji?
Andrej Kiska vo svojom príhovore zdôraznil, že prijatím migrantov a dočasnou pomocou Rakúsku neohrozujeme našu krajinu, ani bezpečnosť. Je vhodné si teda položiť otázku, prečo MV SR plánuje tabuľkové navýšenie príslušníkov  Policajného zboru, ktorí budú dohliadať na bezpečnosť v neoplotenom azylovom centre, prípadne prečo je potrebné, aby na poriadok v Gabčíkove dohliadala motorizovaná jednotka PZ z Trnavy. Podľa hlavy štátu nám predsa nič nehrozí a v prepočte na obyvateľa máme najviac policajtov z celej EÚ. Podľa slovenských politických schizofrenikov je zrejme daňové zaťaženie Slovákov veľmi nízke, preto tie policajné manévre. Veď čo by  povedala EÚ, keby nám tých utečencov náhodou niekto ukradol?!

Pomôcť utečencom je Kiskova povinnosť! 
 "Na Slovensku sú ale, samozrejme, aj ľudia, ktorí chcú pomôcť iným ľuďom na ich úteku od istej smrti alebo každodenného násilia. Myslím, že rozumom si uvedomujú, že nepomôžu každému. Nie je to možné. Ale srdcom sú presvedčení, že ak môžu pomôcť aspoň niekomu, tak sú pripravení to urobiť."  Aj tieto vety zazneli z úst pána Kisku. V tejto súvislosti budem teda bdelým okom pozorovať, akým spôsobom pomôže pán Kiska. Bude náramne dojemné sledovať, ako Andrej Kiska ponúkne svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na pomoc ľuďom, ktorí utekajú od istej smrti a násilia. Netreba zabúdať na našich dôchodcov, nezamestnaných, slobodné mamičky a obete exekútorskej mafie, z ktorých mnohí v stave totálnej beznádeje páchajú sociálne samovraždy a štát sa priamo a vedome podieľa na ich smrti a na postupnom týraní pomocou rôznych "sociálnych balíčkov". Preto  očakávam, že sa vzdá vládneho špeciálu, ktorý ho týždeň čo týždeň vyváža z Bratislavy do Popradu a späť. Daňových poplatníkov tento luxus stál doposiaľ niečo vyše 200 tisíc Eur. Tieto peniaze by sa dali použiť napríklad pre Slovákov v núdzi. Alebo je momentálne najlepšia PR pomáhať len černochom? Osobne pomoc migrantom neodsudzujem. Ale ako pomoc nepovažujem presťahovanie Afriky do Európy. Umelé prekresľovanie geopolitických máp neprospeje nikomu. Ani Európe, ani samotným utečencom. Odlišné kultúry, zvyky, pracovné a sociálne prostredie prinesie chaos a kolaps. Práve chaos a kolaps sú dva činitele, ktoré sa najväčším spôsobom pričiňujú na vypuknutí vojenských konfliktov. Väčšinou sú tieto dva činitele vyvolané umelo, za účelom rozbitia pôvodnej identity národa a potlačenia národnej jednoty. Tí, ktorí sú ochotní pomôcť, nech pomôžu. Odmietam však, aby nás štátni činitelia a rôzni mienkotvorcovia nútili proti našej vôli prijať utečencov na naše územie. Taktiež odmietam morálne vydieranie zo strany politických schizofrenikov a Mimoňov, ktorí tvrdia, že prijať utečencov je naša povinnosť. Stále opakovanie toho, že Slováci sú Rakúsku niečo dlžní, lebo tam našlo prácu tisícky ľudí považujem za najväčší politický nezmysel. Je absurdné, že hlava štátu, ale aj iní politici používajú takéto primitívne argumenty na ovplyvnenie ľudí a navodenie spoluzodpovednosti. Je pravda, že Slováci opúšťali našu zem a hľadali prácu v iných krajinách. Tento trend je tu dodnes a myslím si, že bude vďaka skorumpovanej vláde a oligarchom naďalej pokračovať. O Slovákoch v zahraničí sa dozviete čokoľvek, ale ešte nikdy som nepočul, že by kvôli Slovákom v zahraničí bolo nutné stavať migračné centrá, vyčleňovať na nich niekoľko miliónov euro mesačne. Tiež som nepočul, že by Slováci v Európe hlasne protestovali, hádzali po policajtoch jedlo, demolovali verejný majetok, znásilňovali a terorizovali pôvodných obyvateľov. Prirovnať Slováka, Európana, ktorý emigroval do inej európskej krajiny za účelom tvorenia trvalých hodnôt s africkými migrantmi, môže skutočne len osoba, ktorá je totálne mimo(ň)!